Kalvária

   

KALVÁRSKA HORA – URPÍN

   Severovýchodné úpätie vyhasnutej sopky Urpín je akoby oddávna predurčené na vybudovanie jedného z najkrajších skvostov mesta Banská Bystrica – Kalvárie.
   Kalvária, podľa väčšiny lexikónov a slovníkov odvolávajúc sa na Sväté Písmo, znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Pána Ježiša od domu Piláta na horu Golgota.
   Keď sa štýl baroka jednoznačne dostal pod vplyv náboženstva a všade sa stavali nádherné kostoly a kláštory. Okolo nich bolo veľa menších stavieb. Táto doba bola zaznamenaná ako rozkvet kalvárií. Rozsah kalvárií bol rôzny. Od jednoduchých krížových ciest v okolí kostola alebo cintorína, cez väčšie niekoľko stanicové kalvárie až k bohatým typom ako je v našej diecéze napríklad známa Štiavnická kalvária.
   Hlavnou časťou kalvárií boli zastavenia krížovej cesty; na začiatku ich bývalo dvanásť, neskoršie štrnásť. Boli zakončené kostolom alebo hrobkou Pána Ježiša. Ostatné zastavenia, ktoré predstavovali rôzne scény, od Večere Pána až k sudcovskej stolici Piláta, boli volené voľne.

   Pod pojmom banskobystrická Kalvária sa do roku 2008 hovorilo o týchto historických objektoch:
1., osem kaplniek krížovej cesty
2., kostolík – Kaplnka Božieho hrobu
3., lipová alej, nazývaná aj „Urpínska alej“

História

   Historické pramene hovoria veľmi stroho. V roku 1689 boli na Urpíne postavené kríže a prvé zastavenia. Nevieme akú mali podobu. Do Banskej Bystrice vtedy prišli pátri zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa výrazne pričinili o obrodenie katolíckej viery na tomto území.
   Pred rokom 1710 veriaci mesta Banská Bystrica chodili v celodennej procesii na vtedy peknú, veľkú a známu kalváriu s vrcholovou Kaplnkou Božieho hrobu v Španej Doline.
   Roky 1710 a 1713 boli pre Banskú Bystricu ťažkými. Hoci v Liptovskej, Nitrianskej a Bratislavskej župe mor rad-radom kosil svoje obete, Zvolenská župa - osobitne Banská Bystrica - sa vďaka Božej ochrane a mimoriadnym, aj keď neúprosným nariadeniam, pred morovou epidémiou uchránila.
   Z historických prameňov je známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto (nebola možnosť ísť modliť sa na Kalváriu v Španej Doline) a tak sa často konali prosebné procesie za ochranu mesta práve na Urpínskej hore. V roku 1712, počas morovej epidémie, na vrchole hory dal páter Jozef Mayr postaviť tri kríže. Po skončení epidémie obyvatelia mesta z vďačnosti Pánu Bohu za jeho ochranu postavili v roku 1713 vrcholový kostolík Kalvárie – Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Postavenie tohto kostolíka inicioval taliansky obchodník Ján Markir svojim darom 50 rýnskych zlatých. Mesto poskytlo 2000 tehál a zvyšok bol dotovaný z kalvárskej pokladnice. Celú stavbu mal na starosti p. Jakub Erasim.

   V roku 1714 bolo postavených 7 zastavení. Neboli to však zastavenia krížovej cesty ako ich poznáme dnes. Historické pramene hovoria o týchto:
1. Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade
2. Kristus pred Annášom bitý
3. Kristus pred Herodesom posmievaný
4. Bičovanie Krista
5. Korunovanie Krista tŕním
6. Ecce Homo (Hľa, človek!)
7. Nesenie kríža

   Výsadba lipovej aleje sa datuje do roku 1722. V roku 1731 však bola takmer celá nanovo vysadená, keďže pôvodnú zničil požiar.

   V roku 1731 prebehla rekonštrukcia nádvoria kostolíka. Z darov Nemcov bol postavený v nádvorí nový kríž s drevenou sochou ukrižovaného Pána, zhotovenou umelcom Janom Pavlom Weisom. Historické pramene hovoria, že na slávnostnom požehnaní bolo prítomných množstvo úradníkov banskej komory a to aj z Banskej Štiavnice.
   V priebehu nasledujúcich rokov Kalvária zaznamenala veľký rozkvet z milodarov vtedajších obyvateľov. Bol tu darovaný medený pozlátený kríž s piatimi ranami a srdcom, v ktorom bola umiestnená relikvia Svätého kríža. Bola tu darovaná kompletná liturgická plátená výbava a viaceré obrazy na výzdobu kostolíka.
   V roku 1768 nemecká Kongregácia doplnila na dva postranné kríže plastiky lotrov. Ale už zo záznamov, z roku 1771 vieme, že Kalvária začala chátrať a potrebovala opravu. V tomto období sa tu slávili štyri veľké slávnosti: Nedeľa umučenia, Nájdenie a Povýšenie Svätého kríža a Nanebovstúpenie Pána.

   Zo správy kanonickej vizitácie z roku 1829 sa dozvedáme, že v múre okolo kostolíka bolo v tom čase 5 obrazov:
1. Obraz Krista sediaceho v červenom plášti, podopretého rukou,       okolo neho trstina, palica s octom a špongiou pri jeho nohách -       maľovaný,
2. Obraz Krista v červenom plášti s trstinou - maľovaný,
3. Obraz Krista nesúceho kríž v sprievode ľudí - maľovaný,
4. Obraz Krista s Máriou Magdalénou plačúcou a hovoriacou -       maľovaný,
5. Obraz predstavujúci snímanie Krista – drevený.

   Z toho istého prameňa sa dozvedáme, že nádvorie je upravené: „Vnútri priestranstva prístupného drevenou bráničkou sa nachádza vysoká biela socha Krista visiaceho na kríži. Pri jeho nohách je umiestnená socha Márie Magdalény z medi. Po bokoch sú dve veľké medené kolorované postavy, sprava Panna Mária a zľava Ján evanjelista. Murovaný podstavec pod ktorým je kľakátko, je obitý medeným plechom a na ňom visí nová plechová biela lampa.“

   Zvonka bolo umiestnených šesť obrazov:
1. Obraz snímania z kríža – drevený
2. Obraz nesenia kríža - maľovaný
3. Obraz Piety - maľovaný
4. Zmŕtvychvstanie – plátno vypnuté na dreve
5. Nanebovstúpenie – plátno vypnuté na dreve
6. Zoslanie Ducha Svätého – plátno vypnuté na dreve
Hovorí sa tu ešte o dvoch obrazoch označených ako „obyčajné“.

   V týchto prameňoch je uvedený presný popis vtedajšieho Božieho hrobu.
   Kostolík má pôdorys kríža s polkruhovo ukončenými ramenami. Na jednoduchej hladkej trojuholníkovým štítom ukončenej vstupnej fasáde, prelomenej polkruhovo zaklenutým oknom v osi nad portálom a dvoma slepými oknami po bokoch, bola vtedy na pravej strane umiestnená kazateľnica s baldachýnovou strieškou. V interiéri bola loď zaklenutá pruskou klenbou.
   V priebehu nasledujúcich rokov máme len kusé informácie o opravách a výmenách jednotlivých artefaktov.
   V poslednej štvrtine 19. storočia pašiový program Kalvárie nahradila aktuálna pobožnosť krížovej cesty. Prvých osem zastavení bolo osadených v nikách ôsmych staníc. Mali už takú podobu ako v súčasnosti. Zvyšných šesť zastavení bolo vsadených na miesto starších výjavov v nikách ohradenia kostolíka. Z nich sa dodnes zachoval len jeden artefakt – 1. zastavenie – Ježiš na smrť odsúdený, v prevedení maľovanej pálenej keramiky. Tieto výjavy boli vyrobené v Budapešti.
   V roku 1902 - 1903 postavilo mesto – ako patrón Kalvárie – v nádvorí kamenný podstavec, železný kríž s korpusom a tri sochy pod ním: postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Postranné kríže s lotrami boli vtedy odstránené. Vtedy prebehla posledná väčšia oprava Kalvárie.

   Historické dianie v druhej polovici 20. storočia (éra komunizmu) zanechali na objekte Kalvárskej hory – Urpín svoje stopy. Z kaplniek zastavení boli zničené všetky plastiky, z nádvoria všetky sochy. Zachovalo sa len torzo plastiky prvého zastavenia a plastika umučenia Krista z centrálneho kríža. Kaplnky a kostolík s nádvorím do roku 2005 vplyvom poveternostných podmienok a vandalizmu len chátrali. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Rímskokatolícky farský úrad Banská Bystrica – Mesto v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom pričinili o zlepšenie zastrešenia historických objektov výmenou strešnej krytiny.
   V roku 2005 Ministerstvo kultúry poskytlo dotáciu vo výške 200 tisíc korún ako súčasť grantového systému, programu: „Obnovme si svoj dom“, čo poslúžilo na čiastočnú záchranu prvých piatich kaplniek.
   To je v skratke história skvostu Mesta Banská Bystrica až do roku 2006.

Prvé kroky ku generálnej oprave

   V prvej polovici roku 2006 sa po viacročnom hľadaní možností a finančných prostriedkov začala napĺňať túžba diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Spolu s ním sa tešia aj mnohí banskobystrickí kňazi, veriaci a tiež všetci, ktorí túto historickú pamiatku považujú za skvost mesta Banská Bystrica. V roku 2006 bol odovzdaný kompletný projekt I. etapy rekonštrukcie všetkých kaplniek krížovej cesty a kostolíka Povýšenia Svätého Kríža vypracovaný firmou ARCHUS – architektonický ateliér, pod vedením Ing. Arch. Jozefa Frtúsa. Súčasne bola v projekte zahrnutá novostavba malého kláštora, situovaná na lúke „za chrbtom“ druhej kaplnky Krížovej cesty. V objekte kláštora boli naprojektované aj sociálne zariadenie pre pútnikov. Tento doplnený objekt budú spravovať rehoľníci a ich prítomnosť by mala zabezpečovať nielen duchovnú službu v novovzniknutej Duchovnej správe – Kalvária, ale aj ochranu zrekonštruovaných objektov.
   Keďže sa z plastík zastavení zachoval len jeden artefakt, investor, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom a architektom rozhodli, že budú vytvorené úplne nové vyobrazenia. Víťazom konkurzného konania sa stal akademický sochár Oskar Košecký z Viesky. V priebehu jedného roka mal zhotoviť plastiky. Avšak jeho tragická smrť sa podpísala na zdĺhavom hľadaní nového umelca, ktorý by vytvoril jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Po niekoľkých neúspešných výberových konaniach, v ktorých boli predstavené síce zaujímavé, ale pre nás neuspokojivé práce, nakoniec až začiatkom roku 2008 víťazne vyšla ponuka akademického sochára Milana Ormandíka z Kremnice.
   Dňa 14.08.2006 sme ako vlastníci a stavitelia, ohlásili Mestskému úradu, Odboru územného rozvoja a výstavby a tiež Krajskému pamiatkovému úradu začiatok udržiavacích prác na historických objektoch. Do zimy sme vykonali odvodnenie niektorých múrov a údržbu zastrešenia pred zimou.
   Zároveň v prázdninových a jesenných mesiacoch sme postupne začali čistiť Urpínsku alej od náletov v okolí chránených stromov. Tieto práce sme robili ručne s pomocou mnohých skupín mladých dobrovoľníkov.

Generálna oprava

   17.5.2007 začali prvé práce. Prevedenie generálnej opravy historickej časti ako aj novostavby bolo zverené firme RANDA + R. Ihneď sa začalo pracovať na obnove kaplniek a kostolíka. V prvom rade šlo o to, aby sa ešte do zimy podarilo položiť drenáž a vymeniť strechu na vrcholovom kostolíku. Súčasne sa začali kopať aj základy pre nový kláštor. Bolo treba hneď vybudovať prípojku na vodu aj elektriku, čo bol na Urpínskej hore trochu problém. S Božou pomocou a s pomocou dobroprajných ľudí sa však aj tu našlo riešenie. Už v novembri 2007 sa tak mohla dokončiť hrubá stavba kláštornej budovy. Tešili sme sa, keď sa ešte v tom istom čase podarilo urobiť novú strechu aj s bridlicovou krytinou a 23.11.2007 osadiť novú vežičku na kostolíku. Na týchto prácach sa podieľali partnerské firmy p. Kartíka z Banskej Bystrice a p. Janíčeka z Českej republiky. Po týchto hrubých stavebných prácach nasledovali už práce vo vnútri. Na elektrifikácii objektov sa podieľala firma ERMAKO – Vojtech Matonok. Reštauračné práce na kaplnkách a kostolíku boli zverené firme SANTA s.r.o. Ďalšie subdodávateľské firmy, ktoré sa pričinili o obnovu boli MEC CORP s.r.o., Proenergia, Males s.r.o. a ďalšie.
   Do veže kostolíka bol 19.9.2008 umiestnený 80 kg zvon, ktorý zabezpečila firma ELMONT-Albín Ivák. Na zvone, ktorý má tón gis, je nápis: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora – Urpín, A.D. 2008. Tento zvon bol slávnostne požehnaný 8. septembra 2008 pred banskobystrickou katedrálou sv. Františka Xaverského.
   Portál vrcholového kostolíka Povýšenia Svätého Kríža kedysi dotvárali nám už neznáme reliéfy. Dnes ho zdobia dve keramické diela akademického sochára Vladimíra Oravca z Banskej Štiavnice. Sú to dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a banskobystrickej diecézy. Ako píše Plotschius vo svojej starobylej kronike o banskobystrickom erbe: ...anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným...
   Poslednou a nie málo náročnou prácou na Kalvárskej hore Urpín bola celková úprava terénu. Boli opravené chodníky popri kaplnkách, vybudovaná nová cesta až ku kostolíku a zároveň opravená prístupová ulica.

Urpínska alej

   Súčasťou historickej Kalvárie je aj tzv. Urpínska alej. Tvorilo ju 71 druhovo rozličných chránených stromov. Prevažnú časť – 59 ks tvorila lipa veľkolistá, 9 ks pagaštan konský, 2 ks agát biely, 1 ks javor poľný. Všetky stromy majú okolo 250 – 300 rokov. V súčasnosti sú v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR – Správou CHKO Poľana ošetrované podľa programu záchrany chránených stromov, vypracovaného na obdobie rokov 2006 - 2010. V rámci tohto programu, po zničení veternou smršťou bolo potrebné odstrániť viacero stromov, ktoré ohrozovali súkromné domy pod cestou. Súčasne sa však prijalo opatrenie o výsadbe novej aleje, ktorá postupne nahradí vymierajúcu.
   V súvise s obnovou aleje bol uskutočnený aj výrub okolitých drevín a krovín – čo má plniť ochrannú funkciu proti chorobám Urpínskej aleje.

Rozpočet a financovanie

   Predbežný rozpočet na kompletnú rekonštrukciu Kalvárskej hory – Urpín Banská Bystrica bol 35,7 mil. korún. Z toho 15,5 mil. korún tvoria plánované výdavky na novovybudovaný objekt kláštora a 20,2 mil. korún na opravy historických objektov, vybudovanie chodníkov, prípojok, osvetlenia a sadových úprav. V rozpočte sa nepočítalo s vykonanými úpravami ciest v takom rozsahu ako prebehli.

   Po ukončení stavby máme nasledovnú bilanciu:
- stavebné práce + komunikácie - 38.894.882,-Sk
- z toho novostavba kláštora - 13.546.505,-Sk
- odborné ošetrenie stromov Urpínskej aleje - 282.300,-Sk
   Z predchádzajúceho vyplýva, že kompletná rekonštrukcia Kalvárskej hory - Urpín vrátane projektu, stavby, ciest aj ošetrenia aleje činila 41.428.452,-Sk s DPH. V prepočte na súčasnú menu: 1.375 173 Eur.

   Tieto výdavky boli pokryté zo zdrojov:
- dary Biskupstva Banská Bystrica,
- finančné prostriedky Farnosti Banská Bystrica – Katedrála – získané       z predaja pozemkov,
- dary veriacich a ostatných fyzických osôb, ktorým tento skvost Mesta       Banská Bystrica leží na srdci.

Slávnostné požehnanie

   Dňa 28. septembra 2008 banskobystrický sídelný biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne požehnal celý obnovený areál Kalvárskej hory – Urpín, teraz zložený z historickej aleje so zastaveniami, vrcholového kostolíka ako aj novostavby kláštora. Celý areál sa slávnostne vyhlasuje za novú duchovnú správu s názvom Duchovná správa Banská Bystrica - Kalvária a odovzdáva sa do správy a užívania Rehole bosých karmelitánov. Spolu s otcom biskupom mnohí kňazi, veriaci aj obyvatelia mesta Banská Bystrica prežívame radosť z obnovenia tohto skvostu.
   Zároveň máme nádej, že Kalvárska hora – Urpín sa znova stane miestom osobných stretnutí v rozhovoroch s Bohom, miestom, kde sa budeme učiť niesť vlastné kríže života s dôverou v Božiu pomoc, kde budeme hľadať po osobných pádoch Božie milosrdenstvo a v neposlednom rade miestom, kde nájdeme pokoj a oddych aj pre telo v našich uponáhľaných dňoch.

Poďakovanie

- Bohu – za jeho lásku, milosrdenstvo a zároveň pomoc pri generálnej oprave celého komplexu,
- našim predkom, ktorí si toto miesto vybrali a zamilovali ako miesto modlitby,
- otcovi biskupovi, ktorému obnovenie Kalvárie veľmi ležalo na srdci,
- všetkým, ktorí sa osobne zaangažovali pri konkrétnych prácach (na vypracovaní projektov, na stavebných prácach, na úprave komunikácií , vyčistení celého areálu...)
- a všetkým, ktorí celú túto obnovu sprevádzali obetami, modlitbami, dobrými radami, povzbudeniami, osobnou žičlivosťou...
   Nech nám dobrý Boh dá možnosť ešte dlho na tomto pokojnom vŕšku Mesta Banská Bystrica Ho oslavovať.


spracoval: Mons. Ján Krajčík, dekan farnosti Banská Bystrica – Katedrála sv. Františka Xaverského k požehnaniu Kalvárskej hory – Urpín, vykonanému dňa 28. septembra 2008 s použitím historických materiálov, hlavne knihy Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku
korektúra: Mgr. Michal Valka


Aktuálne informácie o Kalvárii nájdete na stránke: http://urpin.bosikarmelitani.sk